Prvé stránky sa mi však veľmi nepozdávali. Nemala som ani šajnu, kto je kto a kým som pochopila, že dej sa odohráva v budúcnosti, takmer som si vlasy vytrhala. Kniha sa začína smrťou Lwaxany Troi, ktorá je matkou poradkyne Deanny Troi z Novej Generácie. Lwaxana si ešte posledný raz želá stretnúť admirála Rikera. Vyčíta mu smrť dcéry, ktorá nešťastnou náhodou zomrela pred štyridsiatimi rokmi na palube Enterprise. Nasleduje časť, v ktorej Riker opisuje svoje zoznámenie s Deannou, autor venuje tomuto opisu takmer polovicu knižky. Celé to končí náhlym Rikerovým rozhodnutím zachrániť Deannu a riskuje pri ceste časom takmer všetko kvôli jednej žene.

David nie je zlým spisovateľom. Práve naopak. Nezaoberá sa prílišným opisom, ktorý mu zjavne nejde a tak sa sústredí na dej, ktorý je pomerne hutný. Postavy vykresľuje podľa svojho uváženia a do Rikera toho zjavne vložil najviac. Perfektne vystihol stavy zmätku v jeho hlave a úplne si ma táto postava získala na betazoidskej svadbe, kde bol Riker doslova rozkošný. Túto pasáž som čítala v električke cestou na brigádu a musela som sa krotiť, aby som sa nahlas nerozosmiala. Autor sa s ním dokonale stotožnil a premena z realistu na filozofa bola úplne autentická.

Musím mu však vytknúť postavu Deanny, ktorú pokazil. Opisuje ju ako zrelú, zádumčivú a zmyselnú ženu a keď ju Riker čaká v škole, tak zrazu sa chichoce so spolužiačkami ako nejaká trinástka. Nechcem ho kritizovať, nepoznám ho, ale jeho popisy ženskej psychiky mi pripadajú ako z nejakej psychologickej knihy pre začiatočníkov.

Čo by som knihe vytkla bol mätúci záver a strašnú predvídateľnosť deja. Strácala som sa v jeho opisoch bitiek, nevedela som, kto bol odhodený na zem, alebo kto bol na stene či ako to bolo. A veci ako Deanna ho nachytá s tou, aj tak mu nakoniec Deanna „dá“, či všetko dobre dopadne bolo úplne zjavné :) Páčilo sa mi však, ako boli obaja hlavní hrdinovia prepojení duchom a vytvárali dokonalý pár. Mne ako dievčaťu sa to jednoznačne rátalo.

Knihu odporúčam všetkým. Scifistky v nej nájdu romantiku, ktorá prekonáva bariéry rás a vesmíru, scifisti ju môžu použiť ako príručku „ako sa dievčatá zaručene nesprávajú“ a obyčajní smrteľníci sa môžu pokochať exotikou iných planét. Imzadi u mňa dosiahla 85%, bola na dosť vysokej úrovni a väčšina chýb by sa dala pripísať aj prekladu, ktorý pôsobil dosť kŕčovito. Takže ľudia, hor sa do najbližšieho kníhkupectva a obstarajte si najnovšiu lovestory s prímesou Novej Generácie, nebudete to ľutovať.

Elendilka